Interview s Antonom Hesekom
developerom Asset Manageru
Scrollujte
Goldmann Systems oslavuje v roku 2020 presne 20 rokov na trhu. Príbeh firmy tvoria predovšetkým jej ľudia. S niektorými z nich sme pripravili sériu rozhovorov a snažili sa zachytiť zaujímavé momenty zo života firmy.
Príbeh pokračujeme rozhovorom s Tonkom, ktorý patrí do Goldmann tímu takmer od začiatku.
Tonko je programátor srdcom aj dušou. V Goldmann Systems pôsobí od prvých momentov až do dnes. V súčasnosti pracuje na pozícii Developera pre riešenie Asset Manager. 20 rokov skúseností, vášeň v programovaní a otvorenosť voči novým technológiám. To sú dôvody, prečo je jedným z najlepších expertov v tíme Goldmann Systems.
Technológie nás bavia od malička
Aké boli tvoje začiatky v tíme?
Keď som nastupoval ako študent do spoločnosti Goldmann Systems bola v úplných začiatkoch. Sídlo firmy bolo v budove stavebníctva alebo niečo také. Pred mojim nástupom do Goldmann Systems som počas školy pracoval vo veľkej firme, kde malo všetko systém. Na každú činnosť bol štandardne dedikovaný človek, čiže nástup do začínajúcej lokálnej firmičky, kde robili všetci všetko a všetkým bol pre mňa zaujímavý. Pozícia, na ktorú som v Goldmann Systems nastupoval, bola veľmi podobná mojej diplomovej práci. Viac ma zaujímala tá technológia, ako prostredie a benefity, ktoré mi firma ponúkala.
Spomínaš si na prvé projekty, na ktorých si pracoval?
Áno, boli tri. Informačný systém pre Slovenský rozhlas – evidencia nahrávok a nosičov, Web office – správa administratívnych činností a Person Gov – evidenčný systém pre štátnu správu.
Všetci. Všetko. Pre všetkých.
Tým, že bol Goldmann Systems malá firma a všetci sme sa poznali, robili sme všetci všetko. Nemali sme jasne definované pozície, nikto nebol vývojár, tester alebo obchodník. Ráno sme si povedali, kto čo bude riešiť, rozdelili sa úlohy a išlo sa.
V začiatkoch bola pracovná doba taká, že vlastne nebola. Pamätám si, keď sa robil prvý AssetManager. Termín odovzdania tam bol veľmi šibeničný. Makali sme od rána do noci, ale boli sme mladí a učili sa. Doteraz si pamätám ten pocit šťastia, keď sme ten projekt dokázali odovzdať a ešte aj fungoval. Bolo to neuveriteľné.
Čo Ťa lákalo špecializovať sa na Tvoju aktuálnu pozíciu Developera
Vždy som chcel byť programátorom. Od malička som sa vŕtal v počítačoch. Je to moje štúdium, práca aj hobby. Na programovaní je skvelé to, keď vidím na konci fungujúci systém. Keď všetko spolu funguje, klient je spokojný a naše riešenie mu pomáha.
V čom sa zásadne zmenilo podľa Teba programovanie za posledných 20 rokov?
Samozrejme, technológie sa hýbu dopredu. Softvéry sú stále viac komplikovanejšie, čiže aj nástroje, ktoré používame, to musia zohľadňovať. Pred dvadsiatimi rokmi sme celú funkčnosť vytvárali sami. Boli k dispozícii nejaké knižnice, ale vo svojej podstate bol celý softvér naše dielo. Dnes, keď ideme niečo robiť, nájdeme si framework, veľa veci sa dá vyklikať a my sa môžeme sústrediť na samotné biznis riešenie.
Na druhú stranu je práca náročnejšia v tom, že sa snažíme všetko integrovať. Napojenia a väzby sú veľmi komplikované, z čoho vyplýva, že sa každý z nás musí špecializovať na jednu konkrétnu oblasť. Z pohľadu programátora nie je úplne možné, aby sa pri vývoji pozeral na celý softvér komplexne. Je to tímová práca. Každý sa špecializuje na svoju oblasť a spolu vytvárame celok.
Ktorý projekt, bol pre teba skutočnou výzvou?
Prvá Penzijná a PPS – problém s migráciou dát. Protistrana resp. predchádzajúci prevádzkovateľ povedal, že vie dáta migrovať za pol roka. My sme ich potrebovali do mesiaca. A tak sme si vyhrnuli rukávy a začali sa vŕtať v cudzom kóde a v cudzích dátach. Museli sme sa spoľahnúť sami na seba a fakt sme sa zapotili. Keď to potom celé zafungovalo, tak… to bol neopísateľný, príjemný pocit.
Boli riešenia, ktoré boli „slepou uličkou?“
Nespomínam si na nejaký výrazný neúspech. Boli pochybnosti a problémy. Vždy sú. Dôležité však je, že sa nám to vždy podarilo vyriešiť. Chyby sa stávajú a my sa ich snažíme riešiť kolektívne. Keď sa niečo stane, dáme hlavy dokopy a hasíme, aby nevznikol požiar.
Si typ, čo si vyberie výzvu alebo stabilné zázemie?
Aby vôbec mohol programátor pokračovať ďalej, nové technológie sú pre neho nevyhnutné. Zostať dnes pri starých technológiách je nereálne. Programátor stráca kvalifikáciu a stáva sa nepoužiteľným. Novšie technológie sú komplikovanejšie ale zároveň veľmi prínosné – najmä pre správu a jednoduchosť používania. V tíme sme otvorení novým technológiám a to nás spája. Naše staršie softvéry sú síce veľmi spoľahlivé a funkčné, ale ak chceme udržať krok s trhom, musíme sa zamýšľať aj nad tým, ako ich stále posúvať ďalej.
Ako vnímaš trendy v technológiách? Ktorým smerom sa budú uberať?
Dnes je trend, aby vyzerali veci pekne. To je pre programátora celkom výzva. Nám programátorom ide najmä o to, aby boli veci funkčné a je pre nás výzvou hľadať tú správnu rovnováhu medzi pekným a funkčným.
Vidím budúcnosť vo webe. Aj mobilné aplikácie sa vyvíjajú tým smerom, že simulujú len nejaký prehliadač, ale na pozadí v skutočnosti beží web alebo java script. Keď sme začínali, trend webu tu už bol, ale nebolo prepojenie medzi počítačmi a počítačovými sieťami. V roku 2000 bolo jasné, že web bude hrať v budúcnosti veľkú rolu. V tom období sme robili jeden projekt, ktorý začínal ako accesovská aplikácia a potom sme ho prerábali do webu. Bol to pre nás signál, že vydať sa na cestu webu bol dobrý krok a je to to, čo bude formovať náš biznis.
„Som vďačný za roky, ktoré som v IT a za to, čím všetkým sme si preskákali. Moje dcéry sú už úplne iná generácia.“
Aký je Tvoj vzťah k mobilným aplikáciám?
Ja ako programátor si radšej otvorím web ako appku. Zahlcovať si pamäť a neustále niečo aktualizovať – to nie je pre mňa. Tým, že som začínal v dobe, keď bola pamäť ešte drahá, príde mi stále vzácna. Čudujem sa, že si ľudia zahlcujú mobil informáciami a potom sa divia, že im ide pomaly. V mobile sa snažím udržiavať minimálny počet aplikácií, pokiaľ existuje webová verzia, radšej využijem tú a nemusím riešiť aktualizácie.
Moje dcéry sú úplne iná generácia. Im stačí, že veci fungujú a nezaujíma ich, ako. Absolútne. Ja som vďačný za to, že som si to celé preskákal. Uvedomujem si, aký je to zložitý proces, čo všetko musí bežať v pozadí, len pri vyhľadaní jedného výrazu vo vyhľadávači. Na pohľad jednoduché a rýchle riešenia si vyžadujú hodiny tvrdej práce. A preto si každú súčasnú technologickú vymoženosť cením.
Ako vás, z tvojho pohľadu, vníma trh a vaši klienti?
S väčšinou z našich klientov máme nadštandardné vzťahy. Poznáme sa osobne a navzájom si dôverujeme. Vnímajú nás ako rokmi overeného partnera. Vedia, že čo im navrhneme a povieme, je pre nich naozaj to najlepšie. Nemáme dôvod si navzájom ťahať medové motúzy alebo sa podkopávať. Ten vzťah funguje obojstranne.
„Tým, že sme boli na začiatku menšia firma, museli sme hrať všetci jednu hru. A to nám zostalo.“
V čom je tím Goldmann Systems na trhu jedinečný?
Tým, že sme boli na začiatku menšia firma, museli sme hrať všetci jednu hru. A to nám zostalo. Vždy sa snažíme ťahať za jeden koniec a dotiahnuť veci do konca. Stále je tu ten rodinný duch čo na začiatku. Všetci sa poznáme a je tu skvelá atmosféra.
Za čo si firme Goldmann Systems za tých 20 rokov vďačný?
Za skúsenosti a priateľstvá, ktoré som tu nadobudol.
Čo Ti pomáha vyčistiť si hlavu od práce?
Mám dve dievčatá, ktoré sú ešte malé a zlaté. Je zábava sa im venovať. A potom šport. V minulosti som robil zápasenie a momentálne sa snažím, aby sa moje deti venovali nejakej fyzickej aktivite.
Ďakujeme.
